Bozk, ktorý mi otvoril oči...

Stále ťa mám v hlave.

Ja viem, ono to vpodstate nevyšlo.
Ale ten pocit,  že som ťa mala na dosah mi chýba.

Dlhé rozhovory, smiech, túžba, pocit, že mi rozumieš,  tvoja nežná duša všetko to mi dávalo nádej, že gentlemani ešte nevymreli.
Že,  my dvaja si jednoducho rozumieme.

Naše stretnutie nebolo veľmi ideálne. Obaja sme boli tak trochu nervózny, tak trochu divne vtipný a trápny. Obaja sme boli tak trochu inde.

Ale nikdy nezabudnem na tvoj hlas, na tvoju vôňu a tvoj bozk.
Bozk,  ktorý bol rovnako ako celé to stretnutie rozpačitý a rýchly,  ale na druhej strane nezabudnuteľný a plný nových začiatkov.
Nie tých našich spoločných,  ale každého osobitne a úplne inak.

Bozk,  ktorý mi otvoril oči.
Ukázal mi to pred čím som ich mesiace zatvárala.

Kde sa stratila tvoja istota?
Kde si sa mi stratil ty?

Ak ťa ešte niekedy stretnem, musím ti povedať.

Povedať, že si tak trochu zvláštne divný ako ja. Máš veľké srdce, ale málo lásky pre seba samého. Máš energiu,  ale rád sa sťažuješ a málo snívaš.
Si milujúci otec, ale o ničom partner.
Si moje dokonalé zrkadlo.

Nebolo to o láske, takej tej partnerskej,  ale o podpore a o priateľstve. Priateľstve,  ktoré jednoducho medzi nami mužom a ženou nevyšlo.
Možno keby som chlap,  zašli by sme ešte na pivo a bratsky si podali ruky. Možno keby si ty žena poslali by sme na seba wodoo sily. Ale malo to byť takto, malo to svoj význam.

Význam, ktorý nás posúva ďalej.

Buď šťastný a ži si svoj sen.

Ahoj...