2. Kojenie - anjel záchranca

Vždy som chcela mať všetko na 100% a keď by to náhodou nevyšlo tak aspoň na 98%. Jasné,  že v tehotenstve a materstve to tak nejde a v kojení už dupľom. Asi aj preto som zo začiatku mávala z toho pekné nervy a pocit zúfalstva.

Ešte ako tehotná som pomerne skoro začala mať kolostrum (teda dúfam,  že sa to tak volá a píše),  jednoducho žlté fľaky na podprsenke a tričku boli u mňa bežné už cca od piateho mesiaca tehotenstva (približne).  Keďže v tom období som ešte nemala také zmýšľanie ako dnes podľahla som modernej dobe a googlila. Všade sa písalo, že je to normálne a,  že to vôbec nemusí svedčiť o tom, že budem mať po pôrode dostatok mlieka (samé hlody,  čo som pochopila až neskôr).

Žiaden lekár, dokonca žiaden človek na zemi vám nemôže povedať čo bude keď to bude. Moja rada znie vykašlite sa na to čo vám vravia druhý v tomto období sa oplatí počúvať len a len vlastné telo.

Nik vám neporadí lepšie ako vaša vlastná intuícia,  vaše vlastné JA.

Prvé tri dni v pôrodnici boli pre mňa naozaj ťažké.  Mnoho vecí som si konečne uvedomila a pochopila. Svoje dieťa milujem od prvej sekundy celým svojím srdcom. Preto bolo pre mňa veľmi ťažké vidieť ho plakať a ešte keď mi tak ukážkovo lietali hormóny.  Nieje sa čo čudovať,  moje telo si začínalo zvykať na fakt,  že už nemusí makať za dvoch, ale vo veľkom produkovať tvorbu mlieka.

Moja rada číslo dva znie,  nebojte sa požiadať o pomoc. Keď som klopala na dvere Novorodeneckého oddelenia v duchu som si opakovala  osoba, ktorá vyjde z týchto dverí ti pomôže vyriešiť tvoj problém.

Vyšlo to na tretí krát,  dve predtým sa tvárili - Načo ma otravuješ s takou banalitou.

- Daj pokoj... A pod.

Až na tretí krát vyšiel z dverí usmiaty anjel. Zdravotná sestra,  ktorých sa na svete vidí naozaj málo. Bola to staršia pani v rokoch, s účesom ktorý sa už nenosí a umelými zubami, pre mňa bola dokonalá bohyňa, spriaznená duša,  záchranca. 

Zodpovedala mi ochotne na moje otázky, ukázala mi pohodlné a alternatívne spôsoby kojenia a dokonca ma tak psychicky povzbudila, že som mala chuť vybozkávať ju.

Jej vďačím za to, že svoje dieťa kojím už rok a stále mám dostatok sýteho a výživného mlieka.

Jej vďačím za to, že mi dodala odvahu a chuť kojiť.

Žienky nebojte sa požiadať o pomoc,  nehrajte sa zbytočne na hrdinky.

Šťastná matka rovná sa šťastné dieťa.

Pokračovanie nabudúce....