Pouličná zmes - ka
Keď som bola malá,
na hajzli som sama srala.
No spoločnosť mi robí,
od nedávna mucha Robi.
Mucha Robi nenápadne si raz
ku mne blízko sadne.
Do brucha som muchu buchla,
ona padla a nebzukla.
Slzy roním,
hlavu skláňam.
Spoločnosť už nenachádzam.
Pochovať ju bude treba,
ale za čo niet ani na chleba.
Pôjdem pekne po poriadku,
medzi hovná hodím túto kamarátku.
Hore bruchom pláva mucha,
už niet toho živého jej ducha.
Slza padá,
hajzel hučí.
Za muchou sa ťažko lúči.
Pokus o básničku, ktorý až tak celkom nevyšiel. Nevadí zabavila som sa a zistila som, že i keď básnik zo mňa asi nebude i tak je fajn sa sem tam aspoň kúsok odviazať a odreagovať.
Majte krásny deň ...
Ahoj, ahoooooj ....
Komentáre
Zverejnenie komentára