Ten čas neskutočne letí ....

Ahoj, ahooooooj .......

rozmýšľala som ako  originálne začať tento príspevok bez toho aby to začínalo - Ahoj, dnes som mala promócie. Mne osobne príde  takýto  začiatok  príspevku o tak slávnostnom dni mega suchý. Keby  natrafím na nejaký nový blog a zazriem článok s prvou vetou začínajucou - Ahoj dnes som ....... asi to zavriem skôr ako dočítam vetu.

No musím povedať, že tieto promócie som už tak neprežívala ako keď som mala tie  prvé (bakalárske). Bude to asi tým, že už som presne vedela čo sa bude  diať a aký scenár táto "sešlosť!" bude mať. Preto stres a panika šli dnes  bokom a o to viac som si toto repete užila.

Tento pekelne horúci deň pre mňa  začínal okolo pol deviatej (no priznám sa vyvaľovala som sa v posteli oveľa dlhšie však  treba  zčeknúť  videá na youtube - dnes ma  veľmi zaujalo a zároveň vyvolalo vo mne zvláštne pocity a kúsok zamyslenia nové Gogove video - https://www.youtube.com/watch?v=6EtTQoVjM4Y tak ak sa vám chce a sledujete ho skúste mi napísať  do komentárov aký ste z neho mali pocit  vy?). Následne nasledovala moja najobľúbenejšia časť dňa a to raňajky. V poslednej dobe som si úplne  najviac  obľúbila ovsené kaše s  čerstvým ovocím (banán, hrozno, jahody, maliny). Odkedy konzumujem toto nebíčko v papuľke tak aj pravidelne raňajkujem a tým  pádom mám aj krajší a energickejší deň. (Nie nadarmo sa hovorí, že raňajky sú základ).

Obed som bohužiaľ už nestihla nakoľko bolo  oveľa  dôležitejšie  spraviť  zo seba človeka  skôr  ako odbije pol dvanástej. Ladným krokom a za príjemných tónov hudby ( ktorú strašne rada počúvam cez  Spotify - ak ste  o  tejto aplikácii ešte nepočuli tak  šup šup vyhľadať na  všemohúcom googlovi, oplatí sa) som sa presunula  do sprchy ktorá bola  zložená z niekoľkých krokov:

1. umyť vlasy (nezabudnúť na masku!!!)

2. oholiť nohy (nemôžem tak ísť predsa ako Yety)

3. minúť polku sprchového gélu (prečo? lebo milujem limitky od  Balei a nedokážem sa nabažiť  tej vône)

4. oplachovať sa vodou ešte  aspoň 10 minút len tak (prečo? lebo rovnako ako samú seba musím prehovárať aby som do tej sprchy už konečne  šla a nerobila milión ďalších vecí tak isto  sa musím prehovárať  aj aby  som už  tú vodu vypla a vyšla  von - ale  dá sa to keď  je to  tak famózny pocit, keď  len stojíte  a voda  zmýva  z vás všetku  tú  nepotrebnú energiu  a  nabíja  vás  zároveň novou voňavou a oveľa  silnejšou?).

Je  potrebné spomenúť, že  v takomto teple dať na seba  haldu  make upu a inej  dekoratívky vyžaduje  fakt  mega  odvahu a tak som stavila skôr  na decentný a príjemne prirodzený (to znie  riadne,  že  príjemne prirodzený - hhh smiech) look. Pozostával teda  len z púdra, tak obočie  je základ to nesmie  chýbať a špirály. Výsledok posúďte sami.

Vlasy som si len vysušila  fénom (úplne  zbytočne aj tak som sa v aute  spotila) a  učesala. Nemala som chuť stajlovať sa a  robiť  zo seba niečo  čo  naozaj niesom (čiže  krásnu ženu).

Po hodine cesty  v aute som sa cítila  ako smažené  kurča a tak príchod na miesto činu  bol pre mňa  úplným vykúpením. Nikdy som sa do školy  netešila  tak veľmi ako dnes a  to len kvôli tomu teplu (ktoré mi vôbec  nevadí keď  kvasím doma  v bazéne).

Prevziať doklady a pripraviť sa na nácvik znelo mi v hlave  keď  som vchádzala odsúvnymi dverami do školy. Hneď  ako som vošla už  na mňa kývali  známe  tváre a ja som sa  na  sekundu  cítila opäť  ako študent (ten pocit mi tak chýbal). Ako inak opäť  od  nás  drankali nejaké  tie  evríčka, ale čo by ste neurobili kvôli piatim minútam slávy a burásajúcim  piatim sekundám potlesku ľudí  z publika.

Ženská poverená nácvikom a oboznámením nás s  tým ako máme  všetci zísť dolu  schodami, zaradiť  sa, zložiť prísahu, prevziať si diplom a potom odcupitať preč pôsobila  viac  chaoticky ako mi sami.

Mojím osobným fotografom bola moja Lili (sestra, ktorú mi ani lepšiu už  rodičia namiešať nemohli).

Postarala sa o mňa excelentne  a tak aj vďaka  nej vám sem môžem pridať  pár  záberov.

Dúfam ma nezabije  za  to, že som to sem  dala (čekuj jej blog - http://lilicrazylife.blogspot.sk/).

 Jedna kapitola života sa mi už uzavrela - študentský život. Klamala by som keby  poviem, že  mi to nechýba a že  som dnes nezatúžila opäť sa medzi tých  ľudí  vrátiť  v septembri. Neostáva mi nič  iné len postaviť sa realite tvárou  v tvár.

Ak študujete a niekedy nadávate na učiteľov, na školu, na seba, užite si ten pocit, lebo to preletí a ubzikne skôr ako si myslíte...

Majte krásny deň, večer, život ....

Ahoj, ahoooooj ..............