Článok odveci....
Viete, niekedy si vravím, že náhody neexistujú, že všetko čo sa mi deje sa deje pre niečo. Vlastne si to vravím neustále i keď sem tam veci rada zvalím na náhodu. No vždy je to jednoducho pre niečo.
Všetko je ako je a nie nijak inak.
Dnes je prvý december, za pár dní sú tu Vianoce.
Milujem toto obdobie, keď si zapálim voňavú sviečku so škoricovým podtónom, navarím teplý čaj, chrúmem sladké pečivo a v pozadí hrajú úplne potichu koledy. Áno znie to presladene a gýčovo, ale presne také to mám rada. Presne také preslávené a gýčové to mám rada vo všetkom aj vo vzťahoch, aj v povinnostiach a zábave, všade.
Zbožňujem takú tú nestarnúcu romantiku, ako sa hovorí starú školu. Podľa mňa cit, pokora, vďaka a láska idú ruka v ruke s harmóniou. A harmóniu a kľud tie ja zbožňujem. A ešte nesmiem zabudnúť na istotu a dôveru. I keď priznávam sa s tým mám osobne problém.
Ale myslím si, že väčšinu pochybností a strachov, ktoré človek má sú predovšetkým len v jeho vlastnej hlave.
Častokrát je najväčším problémom všetkých hádok a nedorozumení práve zlyhanie v komunikácii.
Základom pevných a zdravých vzťahov plných lásky a dôvery je otvorená a úprimná komunikácia.
Viem ľahko sa to píše, ťažšie sa to dodržiava.
Sama mám problém s tým vymáčknuť sa.
Oveľa jednoduchšie je pre mňa napísať vám pár riadkov ako povedať vám ich priamo do očí.
Čo je pointa tohto príspevku?
Nebojte sa priznať si, že sa bojíte ak sa bojíte.
Každý náš zážitok, prežitok, vzťah k niečomu alebo niekomu, každá spomienka to všetko nás formuje, vďaka tomu sa stávame sami sebou a vďaka tomu rastieme na duchu. No všetko má svoje plusy a mínusy a tak spolu s tým pozitívnym sú tu aj bloky a strachy, ktoré nás formujú a učia zvládať určité svoje vnútorné myšlienky, ale aj vonkajšie nie vždy kladné zážitky.
Dnes vám chcem zdeliť poznatok, že i napriek tomu, že v sebe živíme pocity ktoré vás brzdia. Vždy je šanca a nádej, že raz príde niečo, alebo niekto kto nám to pomôže vyzmizíkovať a odstráni to z nášho ja tak dokonalo, že si to ani nestihnete uvedomiť.
Preto neprestávajte veriť, neprestávajte snívať a hlavne žite!!!
Ďakujem a milujem....
Všetko je ako je a nie nijak inak.
Dnes je prvý december, za pár dní sú tu Vianoce.
Milujem toto obdobie, keď si zapálim voňavú sviečku so škoricovým podtónom, navarím teplý čaj, chrúmem sladké pečivo a v pozadí hrajú úplne potichu koledy. Áno znie to presladene a gýčovo, ale presne také to mám rada. Presne také preslávené a gýčové to mám rada vo všetkom aj vo vzťahoch, aj v povinnostiach a zábave, všade.
Zbožňujem takú tú nestarnúcu romantiku, ako sa hovorí starú školu. Podľa mňa cit, pokora, vďaka a láska idú ruka v ruke s harmóniou. A harmóniu a kľud tie ja zbožňujem. A ešte nesmiem zabudnúť na istotu a dôveru. I keď priznávam sa s tým mám osobne problém.
Ale myslím si, že väčšinu pochybností a strachov, ktoré človek má sú predovšetkým len v jeho vlastnej hlave.
Častokrát je najväčším problémom všetkých hádok a nedorozumení práve zlyhanie v komunikácii.
Základom pevných a zdravých vzťahov plných lásky a dôvery je otvorená a úprimná komunikácia.
Viem ľahko sa to píše, ťažšie sa to dodržiava.
Sama mám problém s tým vymáčknuť sa.
Oveľa jednoduchšie je pre mňa napísať vám pár riadkov ako povedať vám ich priamo do očí.
Čo je pointa tohto príspevku?
Nebojte sa priznať si, že sa bojíte ak sa bojíte.
Každý náš zážitok, prežitok, vzťah k niečomu alebo niekomu, každá spomienka to všetko nás formuje, vďaka tomu sa stávame sami sebou a vďaka tomu rastieme na duchu. No všetko má svoje plusy a mínusy a tak spolu s tým pozitívnym sú tu aj bloky a strachy, ktoré nás formujú a učia zvládať určité svoje vnútorné myšlienky, ale aj vonkajšie nie vždy kladné zážitky.
Dnes vám chcem zdeliť poznatok, že i napriek tomu, že v sebe živíme pocity ktoré vás brzdia. Vždy je šanca a nádej, že raz príde niečo, alebo niekto kto nám to pomôže vyzmizíkovať a odstráni to z nášho ja tak dokonalo, že si to ani nestihnete uvedomiť.
Preto neprestávajte veriť, neprestávajte snívať a hlavne žite!!!
Ďakujem a milujem....
Komentáre
Zverejnenie komentára