O ničom a o niečom....
Hľadím na blikajúcu čiarku čakajúcu čo napíšem. Ja vlastne neviem čo vám tu dnes chcem písať. Zapla som si blog a povedala som si píš. Je jedno, že nemáš o čom, ale píš. Napíš im obyčajné vety s neobyčajným poslaním.
Tak vám tu dnes píšem článok o ničom a o niečom. Píšem vám lebo vždy je o čom písať.
Dnes bol zvláštny deň plný nečakaných zvratov a súvislostí. Neviem čím to bolo,či rozložením hviezd, či dátumom v kalendári, alebo tou nádhernou dúhou na oblohe.
No na druhej strane by niekto povedal, veď dnes sa nič závratné nestalo. Tak aké zvraty a súvislosti?
Pre mňa to bol, ale magický deň. Deň, ktorý poskytuje znamenia a otvára oči.
Je ťažké pochopiť druhých ľudí keďže každý sme iný a každý vnímame rovnaké veci vlastným spôsobom. Preto viem, že nie každý si moje články vysvetlí úplne tak ako som ich myslela. Ale pochopiť iných a vcítiť sa do ich pocitov je tak fascinujúce, že stojí za to naučiť sa to.
Viem vždy hovorím a píšem ty si dôležitý, tvoj život má byť pre teba na prvom mieste.
No je neskutočne ľudské a krásne mať snahu pochopiť blízkeho svojho.
Nejdem tu kázať ako v kostole o láske k blížnemu svojmu keďže sama do kostola nechodím.
Chcem vám len zdeliť ďalšiu zo svojich myšlienok.
Jednou z nich je aj práve už spomínaná empatia, ktorá sa dá osvojiť, ale základy musíte mať vo svojom srdci a vôľa pochopiť a cítiť s druhým človekom je dôležitá.
Je dôležitá vo všetkých medziľudských vzťahoch a samozrejme aj v tom partnerskom.
A prečo o tom vlastne píšem. Keď mám pravdu povedať ani neviem.
Tento článok (začiatok) som mala v konceptoch už veľmi dlho. Určite som vtedy mala silnú potrebu zdeliť vám niečo krásne. Vďaka tomu môžem dnes na to nadviazať novými ideami.
Dnes mi napadlo niečo čo krásne nadväzuje na tento vytrnutý začiatok.
Dnes by som chcela napísať odkaz práve TEBE.
Napíšem ti niečo o tom ako na prd sa človek cíti, keď stratí nádej. Je jedno či ju stratíte na desať minút, desať dní alebo nedajbože na desať rokov. Vždy sa cítite rovnako beznádejne a osamelo. Ale to je vporiadku, každý má občas deň blbec. Pocit, že ťa nik nechápe a nik nemá záujem sa s tebou ani baviť. Máš potrebu obviňovať sa zo všetkého zlého čo sa vôkol teba deje a nič tvoju vlastnú pravdu o ktorej si presvedčený nedokáže zmeniť.
Na vstávanie o štvrtej ráno si ja jednoducho nezvyknem, ale na druhej strane to milujem lebo ma zobúdzať môj životný anjel, moja polovička, môj syn. A tak horko ťažko rozlepím oči a nasávam radostnú atmosféru ktorá z neho sálala keď objaví, že zo žalúziou na okne sa dajú robiť fakt noblesné veci. Dosť sa čudujem, že nám zvyšok rodiny neprišiel vynadať keď sme sa tak spoločne, radostne a zvučne rehotali na objave môjho ročného šikulka.
Vždy ďakujem, ale teraz som bola tak naplnená láskou a prítomným okamihom, že na ďakovanie jednoducho čas nezostal.
Preto dodatočne musím poďakovať tomu tam hore, že mi do života vložil tak úžasnú a čistú bytosť. Bytosť, ktorá svoju čistotu nestratí, naopak bude ju kumulovať a rozdávať vôkol seba. Pýtate sa z kade beriem toľko istoty? On sám mi ju dáva, každý deň keď sa na mňa usmeje, keď sa na mňa pozrie a keď vysloví to svoje zvedavé ,,kde?,,.
Nádej je šťastie, nádej je láska, nádej je istota.
Preto vždy keď strácam nádej spomeniem si koľko sily som musela nabrať aby som zvládla všetko to čo som vo svojom živote považovala za nezvládnutelné, za nemožné.
Vždy som to zvládla a vždy to zvládnem, pretože vždy je prečo žiť a bojovať, pretože vždy je prečo veriť, že zajtra bude lepšie.
Štve ma jedna zásadná vec (okej neštve, ale rezonuje mi ukrutným spôsobom v hlave).
Štve ma, že práve ty zabúdaš na to, že nádej umiera posledná. Že sa tak rýchlo vzdávaš a že vo veciach vidíš toľko zlého.
Prosím zmeň to!
Prosím pozri sa na veci inými očami.
Ráno sa zobuď a naplň svoje srdce láskou.
Ak ju máš rád zavolaj jej, ak ti niekto chýba ozvy sa mu, ak po niečom túžiš choď si za tým. Ale prosím nehovor, že sa to nedá, nehovor, že je to zbytočné, lebo nádej nikdy zbytočná nieje.
Ver a ži.
Prosím
Niekto raz povedal jednu úžasnú životnú pravda.
Miluj sa a budú ta milovať aj druhý.
Posielam ti silu, posielam ti lásku, posielam ti nádej.
Tak vám tu dnes píšem článok o ničom a o niečom. Píšem vám lebo vždy je o čom písať.
Dnes bol zvláštny deň plný nečakaných zvratov a súvislostí. Neviem čím to bolo,či rozložením hviezd, či dátumom v kalendári, alebo tou nádhernou dúhou na oblohe.
No na druhej strane by niekto povedal, veď dnes sa nič závratné nestalo. Tak aké zvraty a súvislosti?
Pre mňa to bol, ale magický deň. Deň, ktorý poskytuje znamenia a otvára oči.
Je ťažké pochopiť druhých ľudí keďže každý sme iný a každý vnímame rovnaké veci vlastným spôsobom. Preto viem, že nie každý si moje články vysvetlí úplne tak ako som ich myslela. Ale pochopiť iných a vcítiť sa do ich pocitov je tak fascinujúce, že stojí za to naučiť sa to.
Viem vždy hovorím a píšem ty si dôležitý, tvoj život má byť pre teba na prvom mieste.
No je neskutočne ľudské a krásne mať snahu pochopiť blízkeho svojho.
Nejdem tu kázať ako v kostole o láske k blížnemu svojmu keďže sama do kostola nechodím.
Chcem vám len zdeliť ďalšiu zo svojich myšlienok.
Jednou z nich je aj práve už spomínaná empatia, ktorá sa dá osvojiť, ale základy musíte mať vo svojom srdci a vôľa pochopiť a cítiť s druhým človekom je dôležitá.
Je dôležitá vo všetkých medziľudských vzťahoch a samozrejme aj v tom partnerskom.
A prečo o tom vlastne píšem. Keď mám pravdu povedať ani neviem.
Tento článok (začiatok) som mala v konceptoch už veľmi dlho. Určite som vtedy mala silnú potrebu zdeliť vám niečo krásne. Vďaka tomu môžem dnes na to nadviazať novými ideami.
Dnes mi napadlo niečo čo krásne nadväzuje na tento vytrnutý začiatok.
Dnes by som chcela napísať odkaz práve TEBE.
Napíšem ti niečo o tom ako na prd sa človek cíti, keď stratí nádej. Je jedno či ju stratíte na desať minút, desať dní alebo nedajbože na desať rokov. Vždy sa cítite rovnako beznádejne a osamelo. Ale to je vporiadku, každý má občas deň blbec. Pocit, že ťa nik nechápe a nik nemá záujem sa s tebou ani baviť. Máš potrebu obviňovať sa zo všetkého zlého čo sa vôkol teba deje a nič tvoju vlastnú pravdu o ktorej si presvedčený nedokáže zmeniť.
Na vstávanie o štvrtej ráno si ja jednoducho nezvyknem, ale na druhej strane to milujem lebo ma zobúdzať môj životný anjel, moja polovička, môj syn. A tak horko ťažko rozlepím oči a nasávam radostnú atmosféru ktorá z neho sálala keď objaví, že zo žalúziou na okne sa dajú robiť fakt noblesné veci. Dosť sa čudujem, že nám zvyšok rodiny neprišiel vynadať keď sme sa tak spoločne, radostne a zvučne rehotali na objave môjho ročného šikulka.
Vždy ďakujem, ale teraz som bola tak naplnená láskou a prítomným okamihom, že na ďakovanie jednoducho čas nezostal.
Preto dodatočne musím poďakovať tomu tam hore, že mi do života vložil tak úžasnú a čistú bytosť. Bytosť, ktorá svoju čistotu nestratí, naopak bude ju kumulovať a rozdávať vôkol seba. Pýtate sa z kade beriem toľko istoty? On sám mi ju dáva, každý deň keď sa na mňa usmeje, keď sa na mňa pozrie a keď vysloví to svoje zvedavé ,,kde?,,.
Nádej je šťastie, nádej je láska, nádej je istota.
Preto vždy keď strácam nádej spomeniem si koľko sily som musela nabrať aby som zvládla všetko to čo som vo svojom živote považovala za nezvládnutelné, za nemožné.
Vždy som to zvládla a vždy to zvládnem, pretože vždy je prečo žiť a bojovať, pretože vždy je prečo veriť, že zajtra bude lepšie.
Štve ma jedna zásadná vec (okej neštve, ale rezonuje mi ukrutným spôsobom v hlave).
Štve ma, že práve ty zabúdaš na to, že nádej umiera posledná. Že sa tak rýchlo vzdávaš a že vo veciach vidíš toľko zlého.
Prosím zmeň to!
Prosím pozri sa na veci inými očami.
Ráno sa zobuď a naplň svoje srdce láskou.
Ak ju máš rád zavolaj jej, ak ti niekto chýba ozvy sa mu, ak po niečom túžiš choď si za tým. Ale prosím nehovor, že sa to nedá, nehovor, že je to zbytočné, lebo nádej nikdy zbytočná nieje.
Ver a ži.
Prosím
Niekto raz povedal jednu úžasnú životnú pravda.
Miluj sa a budú ta milovať aj druhý.
Posielam ti silu, posielam ti lásku, posielam ti nádej.
Komentáre
Zverejnenie komentára