1. Prečo som sa rozhodla písať o kojení
Keď som začala písať článok o kojení uvedomila som si, že zhrnúť všetky svoje skúsenosti a informácie do pár viet, by nebolo správne a hlavne nemalo by to hlavu a pätu. Preto som sa rozhodla, že spravím sériu článkov.
Všetko sa to začalo ešte v tehotenstve a tým by som asi aj začala.
Osobne zastávam názor, že to či žena, matka bude alebo nebude úspešne kojiť má z 90 % korene v jej hlave a myslení i keď to znie nanajvýš vtipne.
Niesom laktačná poradkyňa, dula ani lekár, som len žena, matka (kojaca matka), ktorá sa túži podeliť s vami o vlastnú skúsenosť.
Chcela by som tiež poznamenať, že ženy, matky, ktoré sa "rozhodli" nekojiť (rozhodli dávam do úvodzoviek, lebo ako som už písala z drvivej väčšiny je to samotné či už vedomé alebo podvedomé rozhodnutie matky).
Nemusíte somnou súhlasiť, veď nie každý sme na rovnakej vlnovej dĺžke zmýšľania a na rovnakej úrovni chcenia.
Následne hrá veľkú rolu vôľa a trpezlivosť. Nič vás nenaučí väčšej trpezlivosti ako túžba a vôľa zotrvať a kojiť i napriek nie priaznivým podmienkam.
Ľudia majú často skreslený pohľad na matky dojky.
Ja sa tomu nečudujem ved spoločnosť im posúva názory a obrazy šťastných matiek, ktorým sa hneď všetko darí má prvý krát, ktoré koja s úsmevom a keď mlieko nemajú s úsmevom ponúknu dieťaťu umelé. Ale takto to má jedna žena z mnohých.
Častokrát to tak idilicky nefunguje. Kojenie je o drine a slzách, o snahe a láske, kojenie je veda a žena ju študuje spolu s novorodenecom deň po dni.
Kojenie je spojenie, tak magické a krásne, ktoré príde v ten správny čas. Nečakajte, že vám to pôjde hneď na druhý deň po pôrode, častokrát to trvá týždne, mesiace, kým objavíte magickosť a silu tohto spojenia.
Teším sa na články tohto typu a dúfam, že si ich obľúbite aj vy.
Dnes som to zobrala tak všeobecne a hupom. V ďalšom článku sa pokúsim byť konkrétnejšia.
Majte krásny zvyšok dňa a zapamätajte si spokojná matka rovná sa spokojné dieťa. (či už sa nachádzate v akejkoľvek životnej fáze).
Všetko sa to začalo ešte v tehotenstve a tým by som asi aj začala.
Osobne zastávam názor, že to či žena, matka bude alebo nebude úspešne kojiť má z 90 % korene v jej hlave a myslení i keď to znie nanajvýš vtipne.
Niesom laktačná poradkyňa, dula ani lekár, som len žena, matka (kojaca matka), ktorá sa túži podeliť s vami o vlastnú skúsenosť.
Chcela by som tiež poznamenať, že ženy, matky, ktoré sa "rozhodli" nekojiť (rozhodli dávam do úvodzoviek, lebo ako som už písala z drvivej väčšiny je to samotné či už vedomé alebo podvedomé rozhodnutie matky).
Nemusíte somnou súhlasiť, veď nie každý sme na rovnakej vlnovej dĺžke zmýšľania a na rovnakej úrovni chcenia.
Následne hrá veľkú rolu vôľa a trpezlivosť. Nič vás nenaučí väčšej trpezlivosti ako túžba a vôľa zotrvať a kojiť i napriek nie priaznivým podmienkam.
Ľudia majú často skreslený pohľad na matky dojky.
Ja sa tomu nečudujem ved spoločnosť im posúva názory a obrazy šťastných matiek, ktorým sa hneď všetko darí má prvý krát, ktoré koja s úsmevom a keď mlieko nemajú s úsmevom ponúknu dieťaťu umelé. Ale takto to má jedna žena z mnohých.
Častokrát to tak idilicky nefunguje. Kojenie je o drine a slzách, o snahe a láske, kojenie je veda a žena ju študuje spolu s novorodenecom deň po dni.
Kojenie je spojenie, tak magické a krásne, ktoré príde v ten správny čas. Nečakajte, že vám to pôjde hneď na druhý deň po pôrode, častokrát to trvá týždne, mesiace, kým objavíte magickosť a silu tohto spojenia.
Teším sa na články tohto typu a dúfam, že si ich obľúbite aj vy.
Dnes som to zobrala tak všeobecne a hupom. V ďalšom článku sa pokúsim byť konkrétnejšia.
Majte krásny zvyšok dňa a zapamätajte si spokojná matka rovná sa spokojné dieťa. (či už sa nachádzate v akejkoľvek životnej fáze).
Komentáre
Zverejnenie komentára