Milujem ťa S.

Ležím na posteli, trošku obnažená, veď som super matka vždy pripravená kojiť. Dieťa sa pomrví, skontroluje chuť mlieka a spí ďalej. 

Sumarizujem, čo sa nám dnes podarilo, čo treba ešte dokončiť, čo začať. Myšlienky mi lietajú sen a tam. 

Poznáte ten pocit keď nad niečím silno uvažujete až si začnete predstavovať ako by daná situácia mohla prebehnúť. Idealizujete, snívate s otvorenými očami a aj keď viete, že to dopadne inak i tak ste spokojný, že ste to výborne vyriešili. Tak tak nejak to prebieha aj v tento večer u mňa. 

Milujem červené víno,  pocit keď si bosá sadnem v horúcu noc na teplé betónové schody, počúvam ruch ulice a je mi výborne. Náhle ale príde vytriezvenie,  je momentálne január a ja vlastne piť alkohol ani nemôžem. 

Došľaka.  Až keď som sa stala matkou naučila som sa plne obetovať sa pre druhých,  myslieť na šťastie niekoho iného. Áno,  je to sebecké ale ja som to mala proste tak. 

A teraz,  keď mám byť sebecká trhá mi to srdce. Predstava,  že by som mala byť čo i len desať minút bez svojho dieťaťa mi spôsobuje pocity paniky. Je to zvláštne, tak malý človek a toľko ma každý deň učí. 

Vďaka nemu som sa naučila milovať svoj život.  Naučila som sa odpúšťať, obetovať sa a hlavne ďakovať. Opäť divné, ale je to tak.  

Teraz píšem tieto riadky, slzy šťastia mi stekajú po tvári. Dieťa sa rozplače, skontroluje, zaspí. 

Dnes som sa prvý krát po ôsmich mesiacoch zamyslela nad tým,  aké asi budú moje prsia keď prestanem kojiť. No následne som tieto myšlienky odohnala. Budú krásne, budú mi pripomínať obdobie, ktoré nás navždy spojilo v jedno telo a jednu dušu. Obdobie keď som sa stala mamou a ty mojím synom.

Sme len ty a ja, raz sa to zmení viem to zavesila som to tam hore do nekonečného vesmíru. 

Nikdy však neprestaneš byť pre mňa číslom jeden, môj učiteľ, moje všetko. 

Milujem ťa S.