MATKY - žijeme z lásky a vďaky za zázrak, ktorý nám Boh nadelil

Poviem vám, byť matkou je  poriadna fuška. 
Aj keď sa tvárim, že všetko zvládam nie vždy to tak naozaj bolo a ešte aj teraz je. 

Rola matky je poriadna drina, ktorá ani z ďaleka nie je dostatočne finančne ohodnotená. Dalo by sa povedať, že makáme 24/7 za pár eur na mesiac a žijeme z lásky a vďaky za zázrak, ktorý nám Boh nadelil. 

Keď sa mi narodil syn myslela som si, že ma nič nemôže prekvapiť, že som dostatočne pripravená na všetko, no i tak mi mnoho  vecí spôsobovalo vrásky  na čele. 
Preto aj píšem tento článok. Aby ste  vy  ženy, matky, prvorodičky neupadali do zúfalstva, že  to len vy máte večne kričiace dieťa, nespavé a neustále sa budiace. Že to len vám dieťa hodiny  visí na prsníku a aj tak máte pocit, že je hladné. Verte mi nie ste sama, je nás mnoho a mnoho nás  ešte bude.

Pokiaľ svoje dieťa milujete chcete aby mu nič nechýbalo, aby bolo šťastné, zdravé a podobne. 
Tak je to aj v mojom prípade, milujem svojho syna, dala by som mu aj to posledné. Aj pre tieto dôvody mi srdce puká a padám do zúfalstva ak nie je niečo tak ako má byť. Zas neberte to tak, že hodiny vzlikám a nie som schopná ničoho, nie to nie, ale ak niečo nie je vporiadku vždy hľadám príčiny a možné riešenia. 

Prvým mojím vráskotvoričom bolo kojenie. Vtedy by  som asi vysmiala toho kto by mi povedal, že raz ho budem zbožňovať a chvíle dojčenia môjho syna  si plne užívať ( a kojiť už takmer deväť mesiacov, musím sa pochváliť predsa ako dobre nám to ide a že môj syn ešte okrem môjho mliečka nepil žiadne  iné.). 
Prvé dni boli ale, že mordor. Veľmi ťažko som sa rozkojovala, najprv sme nemali dobrú techniku, následne bolo mlieko toľko, že ma ukrutne boleli prsia, tvrdli mi a moja naj kamoška bola ručná odsávačka mlieka. Spätne keď sa k tomu vraciam musím samú seba pochváliť ako bravúrne som to zvládla.

Vysilená a ubolená z pôrodu som sa ešte musela mordovať a znášať boľavé prsia, ktoré mi ešte k tomu všetkému ožužlával môj syn. Neraz mi tiekla tak krv z bradavky, že som mohla týždeň malého kŕmiť len z jedného prsníka. No vždy som mala motiváciu a túžbu neprestať a dať tomu šancu. 

A teraz to neľutujem, i keď som bola na pokraji zúfalstva nikdy som nesiahla po umelom mlieku a nikdy nesiahnem, budem kojiť až kým to pôjde a budem mať mlieko. 

Nám trvalo dlho kým sme  našli tú správnu techniku a naučili sa pohodlne a správne kojiť, ale o našej technike  a polohách kojenia vám ešte napíšem osobitný článok. 

Verte mi nieje nič pohodlnejšie a rýchlejšie ako samotné kojenie. Viem, že mnoho žien nemôže kojiť, nemajú mliečko, dieťatko sa neprisaje a podobne. Ale tie ktoré takéto problémy nemáte a môžte  kojiť určite nezúfajte, nevzdávajte to, nestrácajte trpezlivosť a nervy. 
KOJTE!!! ...
... naozaj to neoľutujete. To spojenie medzi vami a dieťatko je niečo magické, keď mu hľadíte do očí, vidíte ako si spokojne  pije a užíva našu blízkosť a pozornosť. Jednoducho nádhera.

Ďalším naším "problémom" dávam to do úvodzoviek, lebo podľa mňa to ani problém nebol no trápilo ma to bol Sebíkov hysterický plač z ktorého našťastie vyrástol. Píšem vám to lebo som si istý, že nie som jediná matka, ktorá sa s niečím takým musela popasovať. 

Malý mi plakával neraz tak, že som mala strach, že sa nenadýchne, že sa udusí. Jednoducho sa zadúšal, čo to znamená? Pri akejkoľvek nepohode, prebaľovaní, obliekaní, čomkoľvek čo sa mu nepáčilo sa rozplakal tak, že  ledva lapal po dychu a očervenel ako paprika. 

Poviem vám nebola to žiadna sranda. My sme to doma pracovne nazývali, že "bol vo svojom svete" lebo ono to tak aj vyzeralo, že nevníma čo je okolo neho len to čo sám cíti. Našťastie toto obdobie postupom času vymizlo a akonáhle si začal všímať veci okolo seba už neplačká toľko.

Trápili sme sa aj s typickými detskými problémami ako sú potničky, korubina, očkovania a podobne. 

Ono nie nadarmo sa vraví, že keď máte deti vždy musíte niečo riešiť, naozaj to tak aj je. Denno denne príde  niečo čo akútne  a rýchlo treba vyriešiť aby vaše dieťatko šťastne rástlo a to nehovorím o peniazoch, tých pri deťoch nikdy nie je dosť. 

Ale aj tak vždy platí maminky nikdy sa nevzdávajte veď nik iný len vy viete čo je pre vaše  dieťatko to najlepšie.

Majte krásny deň a ...

Ahoj, ahoooooooooooooj ....

Vaša Ella