Si dar...
Rozhodla som sa, že sa budem môjmu synovi venovať každý jeden deň na minimálne 110%. Hold nie vždy to je reálne, ako rodič dva v jednom mám dvakrát viac povinností, dvakrát viac starostí a dvakrát viac všetkého. Niekedy je aj tej energie a sily menej. No užívam si každú jednu chvíľu naplno. Milujem prebúdzať sa s pohľadom na neho, milujem keď kričí, keď sa smeje, keď neposlúcha, hádže o zem veci a neskôr aj seba. To je život, to je život s deťmi. Sem tam náročný, sem tam trochu psycho. Ale tak krásny, že to pochopí len milujúci rodič. A čo no tak som nevyspatá, nemám niekedy čas a priestor ani umyť si vlasy či v kľude sa najesť. No mám ten najväčší poklad aký mi ten tam hore dokázal nadeliť. Ďakujem, ďakujem, dakujeeeem... Mám chuť vykročiť do celého sveta ako veľmi som vďačná, že mám svojho syna. Aj teraz keď toto píšem mám slzy v očiach. Slzy vďaky a šťastia, slzy lásky. Milujem a taaaak strašne veľmi ďak...