Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu september, 2017

Raz budeš tu...

Si taký Taký nádherný Radosťou a životom naplnený Si taký Akého chcem Ja viem Každý má svoj sen Ja viem Viem, že to nebude ľahké Všetko je to také ďaleké Také  vratké Ale Si ako balet Plný hudby a tanca A ja chcem presne takého samca Chcem spievať a plynúť Len tak byť S tebou v jedno splynúť V rukách pohár vína Dívať sa na teba Bez hádok, výčitiek Som matka, mám syna Dívam sa na teba Dávaš mi istotu Raz budeš tu Naozaj tu

Čakanie

Poď ku mne Šepkáš Ťaháš ma za ruku Chcem ťa Píšeš Kašli na záruku Zima mi je Píšem ti Kto ma skryje? Šepkám ti Oči tvoje Ach tie očí Neistota do mňa vkročí Myslíš to naozaj vážne? Keď sa tváriš viac jak vlažne Nemám čas na hry Pod deku sa rýchlo zakry Zahrej mňa Zahrej nás nech odíde chlad nech odíde mráz Cítiš to? Nie? To preto Že príliš dlhé bolo čakanie Na láskou naplnené leto

Hra na lásku...

Neviem čo povedať Neviem čo ti... Po tak dlhej dobe znova napísať Či mám strach a obavy? Život bez zábavy? Len samé príkazy? Len samé zákazy? Nie to nie Len, neznášam čakanie Tú neistotu Keď tváriš sa Že si tu Hľadíme na seba Nemáme tušenia Kde... Stratila sa našej lásky zásoba Vôkol nás zvláštny chlad Čo pohltil všetok náš súlad Všetku tú námahu Všetku tú ťarchu Tú citov záplavu Tváriť sa, Veď nič sa nestalo Falošné city Polámané srdce zalialo S neistotou v hlase šepkáš To dáš Sám tomu neveríš Nesieme známy kríž Srdce vydrž to Máš na to Prosíme Veď... Lásku si zahráme

O neláske...

Každý z nás má občas strach To je ľudské Niesi preto svetla vrah Len si trochu neistý Trochu smutný Občas hmlistý Naočkujú do teba Všetku faloš tohto sveta Všetku snahu lepší byť Utekáš sa do mňa skryť Kričíš nehu, lásku chcem Že sa bude triasť aj zem Ja už taká nechcem byť Nechcem iba súložiť S neláskou si ďalej žiť Vyčítaš mi,  že ja snívam Že si princa doma skrývam Že sa hrám na nevinnú Krehkú Sladkú A zbytočne silnú Pritom som len obyčajná Žena čo ťa mala rada No ušla aby... Seba začala mať rada

Túženie...

Poznáš to? Či je zima, či je leto Cítiš ako hreje ťa to Rozhliadneš sa Vôkol seba Je jedno, že nemáš ani na chleba Slnko svieti Lúče na tvári ťa pália To aby si nezabudol Koľko sily Koľko anjelov Vôkol teba sú,  ťa strážia Toľko vône, Toľko krásy Až ťa mrzia zabudnuté hlasy Tie vybednuté tvoje vlasy Tá ťarcha čo nedá ti spať A ty túžiš pulzovať Túžiš zobrať farby, štetce Nech sa svet vôkol teba Tak zvučne Tak stručne Len tak rehce Že to nesmie? Že to nie? Že pokazí lúčenie? Nemaj toľko strachu Dať mu zbohom Dať mu košom City dávno zapadnuté sú už v prachu On ťa bude i tak milovať On ťa bude s láskou všade sprevádzať No ty mi nezabudni povedať Kde ťa nájdem Kde ťa môžem zas a znovu privítať

Domov...

Farby dúhy Vnímam,  cítim Že tam niesú? Veď ich vidím. Šuchot lístia Vôňa stromov Mám ja zrazu chuť ísť domov Tam kde začala sa cesta moja Tam kde pevné múry vzťahov stoja Tam ja túžim znova byť Do perín sa s láskou skryť V ruke šálku čaju mať Len si v tichu užívať Ležať Dýchať Len si plynúť Samotou viac nezahynúť To je moja potreba To je túžba Môjho srdca Duše To je životná istota