milujem a dakujem

Hľadím na blikajúcu čiarku čakajúcu čo napíšem. Ja vlastne neviem čo vám tu dnes chcem písať. Zapla som si blog a povedala som si píš. Je jedno,  že nemáš o čom,  ale píš. Napíš im obyčajné vety s neobyčajným poslaním. Tak vám tu dnes píšem článok o ničom a o niečom. Píšem vám lebo vždy je o čom písať. Dnes bol zvláštny deň plný nečakaných zvratov a súvislostí. Neviem čím to bolo,či rozložením hviezd, či dátumom v kalendári, alebo tou nádhernou dúhou na oblohe. No na druhej strane by niekto povedal, veď dnes sa nič závratné nestalo. Tak aké zvraty a súvislosti? Pre mňa to bol,  ale magický deň. Deň, ktorý poskytuje znamenia a otvára oči. Je ťažké pochopiť druhých ľudí keďže každý sme iný a každý vnímame rovnaké veci vlastným spôsobom. Preto viem, že nie každý si moje články vysvetlí úplne tak ako som ich myslela. Ale pochopiť iných a vcítiť sa do ich pocitov je tak fascinujúce,  že stojí za to naučiť sa to. Viem vždy hovorím a píšem ty si dôležitý, tvoj ...

Rozmýšľam, tá krutosť niektorých je prisilná. Núti ma odpiť si z pohára vína. Majetky, peniaze, euráče. Vždy si to niekto nevinný odskáče. Pozerám ďaleko do neba, prečo vybrala som si práve teba? Teba čo pýchou a egom, zabil si všetko to krásne jedným slovom. Všetko to čo malo žiť a plynúť, všetko to čo odvtedy začalo hynúť. Nechcem už krik a hádky. Dokazovanie si kto má viac pre toho druhého lásky. Polož si ruku na srdce. Pre koho to tvoje buchoce? Že si spravil maximum? Tak prečo tu nevidím lásky šum. Prečo? Pýtam sa a srdce horí mi nehou. Necíti hnev a zlobu, má len jednu prosbu. Nechaj ísť čo bolo, daj nám pokoj nebuď volom. Ďakujem za všetko. Spravili sme si spolu bábätko. To dieťa milujem. Pre neho už len žijem. Žijem a ďakujem.

Svoje myšlienky prináša verejnosti už viac ako dva roky, nečíta ju veľa ľudí, nemá tisíce followers no i tak jej to prináša radosť a pochopenie.  Píše len keď má náladu a potrebu podeliť sa s inými, úplne cudzími dušami o trápenie, ale aj radosť a šťastie. Nepíše možno dostatočne pútavo a nesnaží sa za každú cenu zaujať, ale píše, lebo to tak cíti, ona vlastne robí všetko tak ako to cíti. Trpí nutkavou potrebou byť čítaná a pomôcť strateným dušiam,  podobne ako bola aj ona pred pár rokmi. On (jej bývalá láska bez lásky) jej hovorieval, že má prestať,  že trpí určite psychickou chorobou spojenou s potrebou ukazovať a prezentovať sa na sociálnych sieťach. Ach prečo jej vtedy nenapadlo písať ešte viac, aby ho aj roztrhlo od zlosti. Pretože keď už je chorá tak nech je to aspoň poriadne. Dnes vám chcem, ale napísať niečo podstatne zaujímavejšie a dôležitejšie.  Dnes   vám chcem rozpovedať príbeh o tom ako sa tá...

Možno to raz budeš čítať, možno nie. Možno to ani nebudeš potrebovať čítať, pretože taký budeš. Áno reč je o tebe,  môj budúci muž, manžel, životná láska. Pre niekoho samozrejmosť, pre mňa sen o ktorom snívam každý večer pred spaním. Možno ťa raz stretnem len tak keď budem kráčať chladnou ulicou, možno mi budeš s úsmevom podávať nákup za kasou,  možno ťa stretnem keď už nebudem absolútne ani dúfať. Ale jedno viem stretnem ťa. Ale ešte predtým všetkým by si mal niečo vedieť. Nie som dokonalá, takú ani nečakáš ja viem.  Život ma naučil veriť len sebe, spoliehať sa na seba a preto buď trpezlivý. To, že nebudem od prvej chvíle šalieť za tvojou láskou neznamená,  že to nemá význam. Nechaj mi čas a ja ťa obklopím nehou, nechaj mi čas a zamiluj sa do mňa. Nie do predstavy vytvorenej dnešným virtuálnym svetom, ale do mňa skutočnej. Do mňa sem tam strapatej, nenamaľovanej, do mňa v teplákoch a vyťahanom tričku. Viem nebude to ľahké, večne o ni...