milujem a dakujem

V hlave ťa mám Či si tam sám? Neviem a netuším Aký je tvoj plán. Som človek Človek čo verí v znamenia Že opäť.... Opäť k tebe privoniam. Nežný a láskavý Dnes si taký Zajtra zvláštne onaký. Si môj? Som tvoja? Otázka je moja. Si môj? Som tvoja? Aj keď cítim, Že múry medzi nami stoja. Neistota a váhanie Opriem sa o teba Všetko zlé opadne. Opriem sa o teba Ako žena Čo verí v znamenia. Opriem sa o teba Láska je srdca potreba. Láska čo srší až do neba. Milujem a ďakujem dnes hlavne za teba.

Viete,  niekedy si vravím,  že náhody neexistujú,  že všetko čo sa mi deje sa deje pre niečo. Vlastne si to vravím neustále i keď sem tam veci rada zvalím na náhodu. No vždy je to jednoducho pre niečo. Všetko je ako je a nie nijak inak. Dnes je prvý december,  za pár dní sú tu Vianoce. Milujem toto obdobie,  keď si zapálim voňavú sviečku so škoricovým podtónom,  navarím teplý čaj, chrúmem sladké pečivo a v pozadí hrajú úplne potichu koledy.  Áno znie to presladene a gýčovo,  ale presne také to mám rada. Presne také preslávené a gýčové to mám rada vo všetkom aj vo vzťahoch, aj v povinnostiach a zábave, všade. Zbožňujem takú tú nestarnúcu romantiku,  ako sa hovorí starú školu. Podľa mňa cit, pokora, vďaka a láska idú ruka v ruke s harmóniou.  A harmóniu a kľud tie ja zbožňujem. A ešte nesmiem zabudnúť na istotu a dôveru. I keď priznávam sa s tým mám osobne problém. Ale myslím si, že väčšinu pochybností a strachov, ktoré človek má sú...

Ako blesk Ako zázrak Ako diamant čo ohúri ma jeho lesk Je to tak Je tu zrazu znať Že začalo sa niečo diať Pocit kľudu Pocit ze sen Že myšlienka Že všetko je tak Ako začala som si priať Zimomriavky prebehli mnou Nieje tu už mesiaca nov Splní sa ti sen Keď začneš Žiť svoj život A nielen snívaš Žiješ preň Žiješ Dýchaš Pulzuješ Si tu a teraz Počuješ?! Okamihy života Okamihy si ty a ja Cítim sa byť svoja Tvoja Ďakujem, Že veríš Že snívaš somnou Že búraš steny Srdca láskou Veríš mi Verím ti Tak ma objímni Všetko zlé pominie Keď mi sa do seba schúlime.

Rozhodla som sa,  že sa budem môjmu synovi venovať každý jeden deň na minimálne 110%.  Hold nie vždy to je reálne,  ako rodič dva v jednom mám dvakrát viac povinností,  dvakrát viac starostí a dvakrát viac všetkého.  Niekedy je aj tej energie a sily menej. No užívam si každú jednu chvíľu naplno. Milujem prebúdzať sa s pohľadom na neho, milujem keď kričí,  keď sa smeje, keď neposlúcha, hádže o zem veci a neskôr aj seba. To je život, to je život s deťmi. Sem tam náročný, sem tam trochu psycho. Ale tak krásny,  že to pochopí len milujúci rodič. A čo no tak som nevyspatá, nemám niekedy čas a priestor ani umyť si vlasy či v kľude sa najesť.  No mám ten najväčší poklad aký mi ten tam hore dokázal nadeliť. Ďakujem,  ďakujem, dakujeeeem... Mám chuť vykročiť do celého sveta ako veľmi som vďačná,  že mám svojho syna. Aj teraz keď toto píšem mám slzy v očiach.  Slzy vďaky a šťastia,  slzy lásky. Milujem a taaaak strašne veľmi ďak...

Si taký Taký nádherný Radosťou a životom naplnený Si taký Akého chcem Ja viem Každý má svoj sen Ja viem Viem, že to nebude ľahké Všetko je to také ďaleké Také  vratké Ale Si ako balet Plný hudby a tanca A ja chcem presne takého samca Chcem spievať a plynúť Len tak byť S tebou v jedno splynúť V rukách pohár vína Dívať sa na teba Bez hádok, výčitiek Som matka, mám syna Dívam sa na teba Dávaš mi istotu Raz budeš tu Naozaj tu

Poď ku mne Šepkáš Ťaháš ma za ruku Chcem ťa Píšeš Kašli na záruku Zima mi je Píšem ti Kto ma skryje? Šepkám ti Oči tvoje Ach tie očí Neistota do mňa vkročí Myslíš to naozaj vážne? Keď sa tváriš viac jak vlažne Nemám čas na hry Pod deku sa rýchlo zakry Zahrej mňa Zahrej nás nech odíde chlad nech odíde mráz Cítiš to? Nie? To preto Že príliš dlhé bolo čakanie Na láskou naplnené leto

Neviem čo povedať Neviem čo ti... Po tak dlhej dobe znova napísať Či mám strach a obavy? Život bez zábavy? Len samé príkazy? Len samé zákazy? Nie to nie Len, neznášam čakanie Tú neistotu Keď tváriš sa Že si tu Hľadíme na seba Nemáme tušenia Kde... Stratila sa našej lásky zásoba Vôkol nás zvláštny chlad Čo pohltil všetok náš súlad Všetku tú námahu Všetku tú ťarchu Tú citov záplavu Tváriť sa, Veď nič sa nestalo Falošné city Polámané srdce zalialo S neistotou v hlase šepkáš To dáš Sám tomu neveríš Nesieme známy kríž Srdce vydrž to Máš na to Prosíme Veď... Lásku si zahráme

Každý z nás má občas strach To je ľudské Niesi preto svetla vrah Len si trochu neistý Trochu smutný Občas hmlistý Naočkujú do teba Všetku faloš tohto sveta Všetku snahu lepší byť Utekáš sa do mňa skryť Kričíš nehu, lásku chcem Že sa bude triasť aj zem Ja už taká nechcem byť Nechcem iba súložiť S neláskou si ďalej žiť Vyčítaš mi,  že ja snívam Že si princa doma skrývam Že sa hrám na nevinnú Krehkú Sladkú A zbytočne silnú Pritom som len obyčajná Žena čo ťa mala rada No ušla aby... Seba začala mať rada

Poznáš to? Či je zima, či je leto Cítiš ako hreje ťa to Rozhliadneš sa Vôkol seba Je jedno, že nemáš ani na chleba Slnko svieti Lúče na tvári ťa pália To aby si nezabudol Koľko sily Koľko anjelov Vôkol teba sú,  ťa strážia Toľko vône, Toľko krásy Až ťa mrzia zabudnuté hlasy Tie vybednuté tvoje vlasy Tá ťarcha čo nedá ti spať A ty túžiš pulzovať Túžiš zobrať farby, štetce Nech sa svet vôkol teba Tak zvučne Tak stručne Len tak rehce Že to nesmie? Že to nie? Že pokazí lúčenie? Nemaj toľko strachu Dať mu zbohom Dať mu košom City dávno zapadnuté sú už v prachu On ťa bude i tak milovať On ťa bude s láskou všade sprevádzať No ty mi nezabudni povedať Kde ťa nájdem Kde ťa môžem zas a znovu privítať

Farby dúhy Vnímam,  cítim Že tam niesú? Veď ich vidím. Šuchot lístia Vôňa stromov Mám ja zrazu chuť ísť domov Tam kde začala sa cesta moja Tam kde pevné múry vzťahov stoja Tam ja túžim znova byť Do perín sa s láskou skryť V ruke šálku čaju mať Len si v tichu užívať Ležať Dýchať Len si plynúť Samotou viac nezahynúť To je moja potreba To je túžba Môjho srdca Duše To je životná istota

Ponorená v myšlienkach Triezvo slepá Brodím sa v spomienkach Kráčam bosá Po tráve kde leskne sa rosa Ozýva sa šuchot lesa Duša moja k zemi klesá Či som hore A či dolu Vnútoro šepce Nezabúdaj na pokoru Túlam sa tu Zrazu chladno je mi Úctu cítim k matke zemi Toľko krásy Srdce búši Lesy Hory Lahodiace každej duši Je mi dobre Dobre je mi Pokloňme sa Matke našej Našej zemi Bez teba mami tu život neni

Ja milujem, Milujem a ďakujem Za život Za teba Za každý nový deň Ja to dobre viem... Viem Nie je to ľahké Veď osudy ľudí sú... Sú tak vratké Neboj sa priznať si, Že i keď... Nejde všetko ako praješ si Vždy máš možnosť vybrať si Nieje biela ani čierna Je voľba len a len jedna Tá správna Tá ktorá príde ti Občas možno smiešna Trošku plytká Trošku striedma No srdce z nej plesá Lebo Čas ukáže ti Že vybral si si nebo Tak miluj Ďakuj Lebo Život ten ti dáva všetko

Svet je zrazu taký prázdny Ani neviem kde sú časy Keď sme boli... Boli deti Boli blázni Oči ponorené v displeji My sme ale frajeri... Skrývame sa v písmenkách Život predali sme už v plienkach Kam sme to dospeli? Mať iPhone Na nohách Adidasky Válame sa s kýmkoľvek v posteli Kam to celé speje A ja mám pocit, že Že celý svet sa mi smeje Otočený na ruby Už aj kamoš ti dá Päsťou do huby Všetko je tu zrazu iné Kde sú tie úsmevy Tie nezabudnuteľné chvíle Kde sú? Pýtam sa... ... slzy do očí sa mi tisnú Kde sú? Pozri Hviezdy z oblohy zrazu miznú....

Vietor v plachtách chcem mať Objímať ťa Šťastím vrieskať Cítiť lásku Cítiť nehu Mať ťa na tom vlastnom brehu Že som blázon? Jasné,  že som Srdce bije Duní jak zvon Že som rebel? Že som krehká? Áno to som Veď som ženská! Milujem ja život Rozpínam ruky Letím ako pilot Milujem ťa kričím Všetko nepotrebné ničím Milujem ťa Objímam ťa Moje srdce sičí Reve Do ďalekých svetov Pre stotisíc bohov Pre všetky duše Pre tých... Pre mňa... Pre pocity mimo súše... Pre prosby mojej milujúcej duše...

Chce sa mi kričať A ty kašleš na mňa Chce sa mi plakať A ty zabúdaš na mňa Si odomňa vzdialený Si záhadný Si chladný Tak príď a Objím ma Chyť moju ruku Zober ma Tam Tam kde už nebudem sama Zahoj sa obrovská rana Túto báseň berte s rezervou Mala som ju v šuplíku už niekoľko rokov

Pozeráš sa na mňa. V očiach ti čítam, v hlave myšlienky skrývam. Vidíš to? Čo všetko sa stratilo. Čo všetko ťa zranilo? Bojujeme sami so sebou. Strácame sa, Unikám pred tebou. Srdce kričí, Toto všetko ma ničí. Pozeráš sa na mňa, Už niesom... Už niesom, chráň ma. Pozeráš sa na mňa...

Pred pár mesiacmi som vám priniesla recenziu na kočík od Mamakiddies,  ktorý sme používali cca prvý rok.  Odkedy sa môj drobček začal viac pohybovať a vonku na prechádzke už nieje kočík na prvom mieste začala som dumať nad kúpou nového.  Mala som nejakú predstavu, no klasicky ako som očakávala na trhu je tak veľký výber golfových kočíkov, že vybrať si bolo naozaj ťažké.  Prvým mojím kritériom bola váha, keďže kočík ťahám do schodov,  prepravujem autom chcela som niečo naozaj ľahké. S tým ide ruka v ruke skladnosť,  kočík ktorý sme mali od Mamakiddies bol síce úžasný, ale nepraktický na cestovanie. Keďže hlavne teraz v týchto letných mesiacoch naozaj veľa cestujeme a nielen autom chcela som niečo ľahké a skladné. Naďabila som na youtuberku Mamadomisha, ktorá má práve kočík Petite & Mars Easy.  Kočík ma na prvý pohľad veľmi nezaujal no keď o ňom začala rozprávať hneď som vedela,  že to je to čo hľadám.  Poväčšine majú vš...

Ahoj, neviem ako pre vás, ale pre nás je leto proste top obdobie. Milujeme horúce dni, teplé večeri a čvachtanie sa v bazéne. Preto som sa aj rozhodla priniesť vám článok aj tohto typu. Ak mám pravdu povedať tak kým som nemala dieťa a nebola som matka,  nikdy som neriešila čo je pre mňa nevyhnutné počas ktoréhokoľvek ročného obdobia.  Odkedy som,  ale matkou, vždy si potrpím na to aby sme naše ,,must have" mali neustále pri sebe. Pár vecí,  ktoré sú pre nás nevyhnutné aby sme jednoducho a hlavne vpohode prežili aj ten najhorúcejší deň. Či už ho trávime doma, alebo niekde pri bazéne nesmú nám chýbať. Sedem obyčajných vecí,  ktoré máte určite doma pre svoje deti aj vy. 1. Koleso na plávanie Koleso od Intexu,  ktoré môžte vidieť aj na fotografii som kúpila v hračkárni All Toys.  Stálo niečo okolo siedmich eur a je určené pre deti do dvoch rokov. Pri kúpe kolesa si poriadne naštudujte na zadnej strane obalu veľkosť. ...

Ahoj, V dnešnom článku sa zameriam na moju veľmi obľúbenú tému a tou je šetrenie peňazí. Jasné,  že si robím srandu, kto by mal rád večné šetrenie a odkladanie si peňazí. Ale keďže nie som miliardárova dcéra ani milenka. Čo iné mi ostáva ako šetriť však.  Na druhej strane nikdy by nevznikol tento článok keby nie som šetrolín.  Tak sa poďme teda vrhnúť na tých mojich prevratných 5 typov. Na úvod by som ale poznamenala, že tieto typy už každý z vás isto pozná. Nebude to nič extrémne nové, ale prišlo mi fajn vyjadriť sa k tomu a ukázať vám ako to napríklad robím ja. 1. zľavy, akcie, výpredaje Milujem zľavy a výpredaje to je prosto moje. Milujem sa hrabať v zľavnených stojanoch a kúpiť si danú vec za polovicu alebo aj menej ako bola plná cena. Takéto super výpredaje sa napríklad oplatia v H&M kde som minule malému kúpila zateplené nohavice už na jeseň za 2 eurá a pôvodná cena? Tak sa podržte pôvodná cena bola 15 eur. Veď to je viac ako 90% zľava...

Neviem spať a tak vám tu opäť píšem po polnočný článok  bez hlavy a päty, ale s riadnou dávkou úprimnosti a autentickosti. Dnes mi v hlave lieta toľko myšlienok. Zamysleli ste sa niekedy nad tým koľko predsudkov v sebe ľudia skrývajú? Až mi zimomriavky po tele behajú, keď si uvedomím,  koľko ich mám v sebe ja. Odsudzujeme páry s vekovými rozdielmi, mladé matky,  matky po štyridsiatke, slobodné matky, alternatívne spôsoby rodičovstva, výchovy, odlišné životné štýly, ambicióznych a odsudzujeme všetko čo sa nezhoduje s našimi životnými filozofiami. Snaha ako keby sa prestala ceniť. Budujeme v sebe bloky,  či už vlastnou vinou či za pomoci iných. Raz ma na vysokej škole vyučujúca s úškrnom na tvári zahŕkla,  aby som prestala byť taká premotivovaná. A tak som prestala ... ... ďakujem mám ďalší blok ...  Niekedy aj navonok silný človek zoslabne. Každý človek v mojom živote ma niečomu priučil. Chýbaš mi... Naše dlhé rozh...

Ahoj, dnes som si pre vás po sto rokoch ako sa vraví prichystala DIY. Keďže som prednedávnom pre svojho synčeka (áno správne vytvorila som kuchynku pre chlapca) vytvorila kuchynku a celkom mala a má úspech aj po zverejnení na Facebooku. Dosiahla niečo cez dvesto laikov za ani nie 4 hodiny. Rozhodla som sa,  že vám sem hodím stručný a jednoduchý návod. Nič zložité to nebolo. Zlepenie pár krabíc, nalepenie tapety, stará batéria atď... a bolo. Čo budete potrebovať : 1. Kartón, alebo kartónové krabice 2. Nožnice a zlupovací nožík 3. Hrubú lepiacu pásku 4. Pravítko alebo meter 5. Ceruzku alebo pero 6. Samolepiace tapety alebo ozdobné papiere a lepidlo (to už je na vás ako to dotvoríte) 7. Komponenty ako úchytky, batéria,  odtok a podobne. Postup: 1. Prichystané krabice,  alebo kartóny si postavíte do požadovaného tvaru. Pomocou pravítka alebo metra a ceruzky si všetko vymerajte a dôkladne zlepte jednotlivé kusy lepiacou páskou k sebe. ...

Život je boj, rezonuje mi v hlave ten postoj tvoj. Lietajú myšlienky, snáď neodletia ďaleko za rieky. Rieky a moria, ach tá láska ale vonia. Prosí ma. Objím ma. Ja nemám tušenia. Netuším,  necítim tak povedz zazvonia? Prídu a rozdajú nádej? Prídu a zničia tú kopu bariér. Tie steny čo nastaval čas. Nastaval medzi nás. Tak usmej sa, všetko raz ustane. Možno sa ma niekto konečne zastane. Príde a rozleje lásku. Lásku čo hreje pri srdci. Lásku čo hľadajú všetci. Ona je zmyslom života. Ona je základ,  jednota. Láska Hučí mi v hlave, ach tie tvoje postoje. Tak postoj na chvíľu. Pozri, našli ju. Už nehľadám. Všetko zatíchlo. Si moje zrkadlo. Leskneš sa. Pre mňa si zapadlo. Slnko, predomňa si pokľaklo. Oslepuje, páli. No mám ho v srdci, pocit stáli. Vari? Vari láska páli? Páli

Občas sa aj silný a vyrovnaný človek cíti s prepáčením na hovno. Ono tie uhly pohľadu každého z nás sú naozaj fascinujúce. Milujem sledovať reakcie a správanie druhých.  Ale sem tam mi ujde ako sa správam ja. To sa proste stáva,  je ľahšie sledovať a súdiť druhého ako sa zamyslieť nad sebou samím. Je ľahšie zhodnotiť teba ako seba. A tak sa pýtam,  správam sa tak ako je mne vlastné. Neprisposobujem sa umelo všetkým a všetkému okolo mňa? Každý koho stretnem alebo mám okolo seba mi vytvára dokonalé zrkadlo mňa samej. Verím v zázraky a milujem svet okolo seba. Ale potom príde jeden jediný človek,  ktorý sa na svet díva tak trochu pochmúrne a ja o sebe zapochybujem. Zapochybujem o pozitívizme ukrytom v mojej duši.  O láske k sebe samej, o kráse ktorú vidia moje oči. Zapochybujem. Ale, prečo? Prečo nám niekedy záleží viac na tom ako veci,  situácie,  udalosti či ľudí vidia iní? Prečo sa nesústredíme viac na to aký pocit z toho máme my? Pre...

Dnes vám ponúkam recenziu na veľmi roztomilé a priam svetoznáme topánočky od Kórejskej značky Attipas. Určené na prvé kroky vašich/našich detí. Ak ich nepoznáte, rada vám ich predstavím. Sú nenormálne cute a mnoho ľudí si ich mýli s ponožkami. Výrobca uvádza,  že sú navrhnuté tak aby umožnili detským nohám prirodzene sa vyvíjať. Sami o sebe majú dosť mäkkú podrážku vyrobenú zo silikónu, takže dieťatko vďaka tomu perfektne cíti terén a posilňuje svalstvo na nohách. Ich široká špička,  umožňuje voľný pohyb prstov a nestláča ich. Určite vás na prvom mieste zaujíma bezpečnosť, pohodlnosť a cena týchto topánok. Attipas topánočky, sú síce cute a nenormálne krásne, ale to či sú aj bezpečné a zdravé je už na uvážení, každej z vás. Ja osobne som ich svojmu synovi objednala, veď za vyskúšanie nedáte nič. Chodí sa mu v nich dobre, najprv im nedôveroval, no neskôr si zvykol a už v nich priam lieta. Silikónová podrážka má aj tú výhodu, okrem tých ktoré uviedol výrobca, ...

Stále ťa mám v hlave. Ja viem, ono to vpodstate nevyšlo. Ale ten pocit,  že som ťa mala na dosah mi chýba. Dlhé rozhovory, smiech, túžba, pocit, že mi rozumieš,  tvoja nežná duša všetko to mi dávalo nádej, že gentlemani ešte nevymreli. Že,  my dvaja si jednoducho rozumieme. Naše stretnutie nebolo veľmi ideálne. Obaja sme boli tak trochu nervózny, tak trochu divne vtipný a trápny. Obaja sme boli tak trochu inde. Ale nikdy nezabudnem na tvoj hlas, na tvoju vôňu a tvoj bozk. Bozk,  ktorý bol rovnako ako celé to stretnutie rozpačitý a rýchly,  ale na druhej strane nezabudnuteľný a plný nových začiatkov. Nie tých našich spoločných,  ale každého osobitne a úplne inak. Bozk,  ktorý mi otvoril oči. Ukázal mi to pred čím som ich mesiace zatvárala. Kde sa stratila tvoja istota? Kde si sa mi stratil ty? Ak ťa ešte niekedy stretnem, musím ti povedať. Povedať, že si tak trochu zvláštne divný ako ja. Máš veľké srdce, ale málo lásky pre seba ...

Poznáte to? Ten pocit, keď niekam prídete a cítite, že tam jednoducho patríte? Cítite,  že toto miesto vám je proste súdené? Je to magické a zároveň tak trochu zvláštne desivé až sa vám odtiaľ nechce ísť preč. Túžite ostať tam a len byť. Neustále ma ten pocit núti premýšľať, prečo práve teraz sa u mňa dostavila tak silná potreba presťahovať sa práve sem. Prečo práve teraz si sa mi Banská Bystrica vryla pod kožu, do mysle a srdca. Až mi je ľúto, že tých päť rokov ktoré som v tomto meste prežila, bývala, študovala, smiala sa, plakala, prosila a snívala sú nenávratne preč. Až teraz som si uvedomila koľko krásy som mala na dlani, koľko miest som nenavštívila, koľko dní som v tomto meste prežívala ale nežila. Po pár mesiacoch som sem zavítala opäť aj so svojím synčekom. A zrazu to mesto pre mňa ožilo,  dostalo novú šancu, novú tvár, vôňu, nové možnosti. A ja som sa do neho bezhlavo zamilovala. Do jeho jedinečnosti, do jeho ducha, do srdca Slovenska. Do klukatých u...

Hľadím na blikajúcu čiarku čakajúcu čo napíšem. Ja vlastne neviem čo vám tu dnes chcem písať. Zapla som si blog a povedala som si píš. Je jedno,  že nemáš o čom,  ale píš. Napíš im obyčajné vety s neobyčajným poslaním. Tak vám tu dnes píšem článok o ničom a o niečom. Píšem vám lebo vždy je o čom písať. Dnes bol zvláštny deň plný nečakaných zvratov a súvislostí. Neviem čím to bolo,či rozložením hviezd, či dátumom v kalendári, alebo tou nádhernou dúhou na oblohe. No na druhej strane by niekto povedal, veď dnes sa nič závratné nestalo. Tak aké zvraty a súvislosti? Pre mňa to bol,  ale magický deň. Deň, ktorý poskytuje znamenia a otvára oči. Je ťažké pochopiť druhých ľudí keďže každý sme iný a každý vnímame rovnaké veci vlastným spôsobom. Preto viem, že nie každý si moje články vysvetlí úplne tak ako som ich myslela. Ale pochopiť iných a vcítiť sa do ich pocitov je tak fascinujúce,  že stojí za to naučiť sa to. Viem vždy hovorím a píšem ty si dôležitý, tvoj ...

Rozmýšľam, tá krutosť niektorých je prisilná. Núti ma odpiť si z pohára vína. Majetky, peniaze, euráče. Vždy si to niekto nevinný odskáče. Pozerám ďaleko do neba, prečo vybrala som si práve teba? Teba čo pýchou a egom, zabil si všetko to krásne jedným slovom. Všetko to čo malo žiť a plynúť, všetko to čo odvtedy začalo hynúť. Nechcem už krik a hádky. Dokazovanie si kto má viac pre toho druhého lásky. Polož si ruku na srdce. Pre koho to tvoje buchoce? Že si spravil maximum? Tak prečo tu nevidím lásky šum. Prečo? Pýtam sa a srdce horí mi nehou. Necíti hnev a zlobu, má len jednu prosbu. Nechaj ísť čo bolo, daj nám pokoj nebuď volom. Ďakujem za všetko. Spravili sme si spolu bábätko. To dieťa milujem. Pre neho už len žijem. Žijem a ďakujem.

Svoje myšlienky prináša verejnosti už viac ako dva roky, nečíta ju veľa ľudí, nemá tisíce followers no i tak jej to prináša radosť a pochopenie.  Píše len keď má náladu a potrebu podeliť sa s inými, úplne cudzími dušami o trápenie, ale aj radosť a šťastie. Nepíše možno dostatočne pútavo a nesnaží sa za každú cenu zaujať, ale píše, lebo to tak cíti, ona vlastne robí všetko tak ako to cíti. Trpí nutkavou potrebou byť čítaná a pomôcť strateným dušiam,  podobne ako bola aj ona pred pár rokmi. On (jej bývalá láska bez lásky) jej hovorieval, že má prestať,  že trpí určite psychickou chorobou spojenou s potrebou ukazovať a prezentovať sa na sociálnych sieťach. Ach prečo jej vtedy nenapadlo písať ešte viac, aby ho aj roztrhlo od zlosti. Pretože keď už je chorá tak nech je to aspoň poriadne. Dnes vám chcem, ale napísať niečo podstatne zaujímavejšie a dôležitejšie.  Dnes   vám chcem rozpovedať príbeh o tom ako sa tá...