milujem a dakujem

Pocit, že ťa poznám odjakživa, že si tu somnou po celý môj život. Presne taký pocit spriaznených duší som zažila keď si sa mi narodil.  Čistá duša, pokoj, láska,  neha ale aj obava zaliala mi srdce.  Strach aký len matka dokáže zažiť,  Šťastie ktoré berie mi dych.  Pocit víťazstva aj prehry.  Tak sa začal náš spoločný príbeh a ďalší zase skončil. Napíšem vám o dni, ktorý mi zmenil život. O dni kedy sa mi narodil môj syn. Precitla som. Už pár dní sa mi dosť na prd spalo. Všetko ma bolelo, tlačilo, všetko mi vadilo.  Viem už sa to somnou ani vydržať nedalo, aj sama som si uvedomovala,  že som až príliš ufrflaná. Potrebovala som tú únavu a miernu nervozitu nejak kumulovať.  Ale vráťme sa k ránu 04:03 kedy ma z mierneho polospánku prebralo puknutie šampusu. Aspoň tak by sa dal opísať zvuk ktorý som začula a ktorým to celé začalo.  Bol piatok 13.  Keď mi v stredu poobede doktor oznámil, že to na pôrod ešte nevyzer...

Ahoj, ahoooooooj ... V prvom rade  by  som chcela ozrejmiť prečo  už  asi dva  mesiace  nevyšiel žiadny článok. Bolo to z toho  najkrajšieho a najúžasnejšieho dôvodu a to preto, že sa mi narodil syn a odvtedy nejak nič  nestíham. V stredu má malý (no malý ako malý už máme  skoro šesť kilo) dva mesiace a preto  sa mi sem tam podarí uspať ho aj tak aby spal bez mojej pomoci, ale o tom v inom článku. Chcela som sa  vám ospravedlniť a hlavne vysvetliť moju odmlku tu na blogu. Nejdem vám sľubovať, že odteraz články, recenzie a podobne už budú vychádzať s presnosťou a pravidelne, lebo to sa pri malom dieťati jednoducho sľúbiť  nedá.  Ale  čo vám viem sľúbiť je to, že raz  za čas  nejaký určite vyjde. V blízkej budúcnosti (čo môže  byť opäť o dva mesiace, ale  dúfajme, že sa mi to podarí aj skôr) by som chcela napísať pár  zaujímavých príspevkov sem na blog. Plánujem vám napísať o mojom ...