milujem a dakujem

V hlave ťa mám Či si tam sám? Neviem a netuším Aký je tvoj plán. Som človek Človek čo verí v znamenia Že opäť.... Opäť k tebe privoniam. Nežný a láskavý Dnes si taký Zajtra zvláštne onaký. Si môj? Som tvoja? Otázka je moja. Si môj? Som tvoja? Aj keď cítim, Že múry medzi nami stoja. Neistota a váhanie Opriem sa o teba Všetko zlé opadne. Opriem sa o teba Ako žena Čo verí v znamenia. Opriem sa o teba Láska je srdca potreba. Láska čo srší až do neba. Milujem a ďakujem dnes hlavne za teba.

Viete,  niekedy si vravím,  že náhody neexistujú,  že všetko čo sa mi deje sa deje pre niečo. Vlastne si to vravím neustále i keď sem tam veci rada zvalím na náhodu. No vždy je to jednoducho pre niečo. Všetko je ako je a nie nijak inak. Dnes je prvý december,  za pár dní sú tu Vianoce. Milujem toto obdobie,  keď si zapálim voňavú sviečku so škoricovým podtónom,  navarím teplý čaj, chrúmem sladké pečivo a v pozadí hrajú úplne potichu koledy.  Áno znie to presladene a gýčovo,  ale presne také to mám rada. Presne také preslávené a gýčové to mám rada vo všetkom aj vo vzťahoch, aj v povinnostiach a zábave, všade. Zbožňujem takú tú nestarnúcu romantiku,  ako sa hovorí starú školu. Podľa mňa cit, pokora, vďaka a láska idú ruka v ruke s harmóniou.  A harmóniu a kľud tie ja zbožňujem. A ešte nesmiem zabudnúť na istotu a dôveru. I keď priznávam sa s tým mám osobne problém. Ale myslím si, že väčšinu pochybností a strachov, ktoré človek má sú...

Ako blesk Ako zázrak Ako diamant čo ohúri ma jeho lesk Je to tak Je tu zrazu znať Že začalo sa niečo diať Pocit kľudu Pocit ze sen Že myšlienka Že všetko je tak Ako začala som si priať Zimomriavky prebehli mnou Nieje tu už mesiaca nov Splní sa ti sen Keď začneš Žiť svoj život A nielen snívaš Žiješ preň Žiješ Dýchaš Pulzuješ Si tu a teraz Počuješ?! Okamihy života Okamihy si ty a ja Cítim sa byť svoja Tvoja Ďakujem, Že veríš Že snívaš somnou Že búraš steny Srdca láskou Veríš mi Verím ti Tak ma objímni Všetko zlé pominie Keď mi sa do seba schúlime.

Rozhodla som sa,  že sa budem môjmu synovi venovať každý jeden deň na minimálne 110%.  Hold nie vždy to je reálne,  ako rodič dva v jednom mám dvakrát viac povinností,  dvakrát viac starostí a dvakrát viac všetkého.  Niekedy je aj tej energie a sily menej. No užívam si každú jednu chvíľu naplno. Milujem prebúdzať sa s pohľadom na neho, milujem keď kričí,  keď sa smeje, keď neposlúcha, hádže o zem veci a neskôr aj seba. To je život, to je život s deťmi. Sem tam náročný, sem tam trochu psycho. Ale tak krásny,  že to pochopí len milujúci rodič. A čo no tak som nevyspatá, nemám niekedy čas a priestor ani umyť si vlasy či v kľude sa najesť.  No mám ten najväčší poklad aký mi ten tam hore dokázal nadeliť. Ďakujem,  ďakujem, dakujeeeem... Mám chuť vykročiť do celého sveta ako veľmi som vďačná,  že mám svojho syna. Aj teraz keď toto píšem mám slzy v očiach.  Slzy vďaky a šťastia,  slzy lásky. Milujem a taaaak strašne veľmi ďak...

Si taký Taký nádherný Radosťou a životom naplnený Si taký Akého chcem Ja viem Každý má svoj sen Ja viem Viem, že to nebude ľahké Všetko je to také ďaleké Také  vratké Ale Si ako balet Plný hudby a tanca A ja chcem presne takého samca Chcem spievať a plynúť Len tak byť S tebou v jedno splynúť V rukách pohár vína Dívať sa na teba Bez hádok, výčitiek Som matka, mám syna Dívam sa na teba Dávaš mi istotu Raz budeš tu Naozaj tu

Poď ku mne Šepkáš Ťaháš ma za ruku Chcem ťa Píšeš Kašli na záruku Zima mi je Píšem ti Kto ma skryje? Šepkám ti Oči tvoje Ach tie očí Neistota do mňa vkročí Myslíš to naozaj vážne? Keď sa tváriš viac jak vlažne Nemám čas na hry Pod deku sa rýchlo zakry Zahrej mňa Zahrej nás nech odíde chlad nech odíde mráz Cítiš to? Nie? To preto Že príliš dlhé bolo čakanie Na láskou naplnené leto